program STREETWORK

Rozhodli sme sa vám predstaviť pár prípadov, ktoré sme za posledné obdobie riešili v rámci našej terénnej sociálnej práce. Osoby v prípadoch majú zmenené mená, ale obsah prípadov je reálny. Podobných osudov zažívame počas roka množstvo a často sú naši terénni sociálni pracovníci jediní, ktorí dokážu danému človeku pomôcť.

Jana

Pani Jana sa narodila v roku 1975 ako ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá je odkázaná na celodennú starostlivosť manžela. V minulosti bola užívateľkou návykových látok, čo sa podpísalo ešte viac pod jej ťažký zdravotný stav a následkom mínusových teplôt jej musela byť amputovaná dolná končatina. Prebývala v priestoroch murovaného domčeka o veľkosti 2x2 metre, aj z týchto dôvodov sa pani Jana na jar roku 2018 rozhodla premiestniť do vhodného zariadenia. Na začiatku to bolo pre nás prekvapením, nakoľko už roky predtým nechcela o téme odchodu od manžela ani počuť. 

V prvom rade sme oslovili mestskú časť trvalého pobytu pani Jany, ktorá sa však odmietla zapojiť do aktívneho hľadania vhodného zariadenia, a tak sme v tom s pani Janou zostali sami. Možnosť ubytovania v týchto zariadeniach vyžaduje množstvo vyšetrení a potvrdení. Vzhľadom na zdravotný stav pani Jany sme sa jej snažili pomôcť v maximálnej miere a nechali na ňu len menšie povinné úlohy ako návštevu lekára z dôvodu udelenia posudku do zariadenia, prípadne podpis pred matrikárkou na overenie čestných vyhlásení o príjme a majetku osoby. Finančná situácia pani Jany bola vzhľadom na nulový príjem pri nástupe do zariadenia komplikovaná. Hľadali sme preto možnosť, ako jej pripraviť aspoň nástupné vreckové, kým jej bude pridelená dávka v hmotnej núdzi (nárok na invalidný dôchodok nemala, nakoľko jej chýbal potrebný počet odpracovaných rokov). Keďže jej manžel poberá na ňu opatrovateľský príspevok, vzájomne sme sa dohodli, že časť peňazí bude odkladať, aby pani Jana mala pri nástupe nejaké financie.

Vybavovanie vhodného zariadenia je dlhodobá záležitosť a rizikom je, že si klient rozhodnutie rozmyslí. Je potrebné neustále udržiavať motiváciu, neodradiť sa dĺžkou procesu a zotrvať v čakaní. Vybaviť zariadenie s nulovým príjmom je mimoriadne ťažké, a to aj napriek tomu, že  je naň, v tomto prípade pani Jana, odkázaná. 

Poslali sme 5 žiadostí do rôznych domovov sociálnych služieb, ktoré mali vhodne nastavené služby vzhľadom na jej kombináciu zdravotných ťažkostí. Z dvoch prišli obratom zamietavé odpovede, v treťom je čakacia lehota až 1 rok a aktuálne čakáme na vyjadrenie od posledných dvoch zariadení. S pani Janou a jej manželom udržiava-me pravidelný kontakt, venujeme sa téme odchodu do zariadenia, odluky od partnera a finančného zabezpečenia po odchode pani Jany a dúfame v dobré správy. 


Miloš

 

Pán Miloš sa narodil v roku 1950 a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi spolu s ochranným príspevkom. Prekonal porážku, zápasí so sklerózou multiplex, ale taktiež s epilepsiou a zúženými cievami. 

Pod jeho zhoršený zdravotný stav sa podpísali aj neu-rologické následky po úraze hlavy v minulosti a tažšie komunikuje. Je však mobilný a aktívny v miestnej ko-munite. Prebýva v chatke v záhradkárskej oblasti. 

Po dlhoročnej spolupráci s pánom Milošom, ktorá spočívala zväčša v intervenciách zameraných na zníženie rizík spojených so životom na ulici, sa mu natoľko zhoršil zdravotný stav, že nebol schopný samostatného pohybu a dni prežíval výhradne v chatke. Dôvodom bol vážny zdravotný stav a taktiež opakujúce sa krátke epileptické záchvaty, nafúknuté brucho, závraty. Stav pána Miloša si vyžadoval okamžité konanie, a to v rámci zabezpečenia vhodnej zdravotnej starostlivosti a taktiež vybavenie dávky v hmotnej núdzi. Privolanie sanitky odmietal, ale ponuku spoločnej návštevy jeho všeobecnej lekárky prijal. 

Ráno nás pán čakal pri bránke a keďže cesta od jeho chaty k autu nebola zrovna najkratšia, pán Miloš nevládal, ledva chodil a strácal rovnováhu. Návšteva u všeobecnej lekárky bola rýchla, obratom ho poslala na centrálny príjem na ďalšie vyšetrenia, ktoré v priebehu 2 dní za našej asistencie absolvoval. Na základe výsledkov od gastroenterológa ho v nemocnici rovno hospitalizovali z dôvodu vnútorných hemoroidov a ďalších pridružených komplikácií. 

V nemocnici dostal prislúchajúcu liečbu, ktorá mu výrazne pomohla, no nevrátila mu pôvodnú samostatnosť. V spolupráci so záhradkármi, susedmi sa nám spoločne podarilo vybaviť miesto v útulku, kde bol pán umiestnený s cieľom doliečenia a plného navrátenia síl.

 

Pavol (64 rokov)          


Pána Pavla sme nakontaktovali na podnet pracovníčky z mestskej časti Devínska Nová Ves. Spolu s manželkou prebývali v opustenej budove, ktorú má mesto v pláne zbúrať. Miesto bolo znečistené, hygienicky neprijateľné, chladné, bez prívodu vody či elektriny.       

Dvojicu sme navštívili počas večernej služby. Pán Pavol bol plačlivý, neistý ohľadom budúcnosti a svojho zdravotného stavu. Najviac ho trápila slabosť, ktorú cítil v nohách posledné 3 mesiace a ktorá mu bránila v akomkoľvek pohybe. V čase keď sme sa stretli bol pán schopný prejsť s prestávkami maximálne po vchod do budovy, čo predstavovalo pár metrov. Na nohách nemal žiadne viditeľné rany, či známky poranenia. Naše kompetencie v rámci ošetrenie tým pánom neboli dostačujúce, bola nutná návšteva lekára, špecialistu.

Vzhľadom na stav znečistenia a zanedbanej hygieny sme ako prvý krok zvolili návštevu nášho denného nízkoprahového centra DOMEC – hygiena, dezinsekcia a následné hľadanie možností, ako pánovi sprostredkovať potrebné vyšetrenia. Vďaka spolupracujúcej nemocnici Milosrdných bratov sa pánovi dostalo odbornej starostlivosti, jeho stav však nevyžadoval hospitalizáciu.

Komunikovali sme s útulkom Betlehem sv. Matky Terezy, ktorý bol ochotný po dobu vyšetrení pána ubytovať. Výrazne tým zjednodušili absolvovanie potrebných vyšetrení, nakoľko sa pán Pavol nachádzal v bezpečnom a neinfekčnom prostredí. Naďalej sme boli tí, ktorí pána Pavla sprevádzali  procesom riešenia jeho zdravotného stavu. Už samotný pobyt v útulku, pravidelná strava a obmedzenie alkoholu výrazne prispeli k zlepšeniu zdravotného stavu.            

Vzhľadom na krízový režim útulku, ktorý umožnil umiestenie pána Pavla len na istú dobu, sme začali súbežne s vyšetreniami riešiť aj sociálnu situáciu – doklady, sociálnu poisťovňu, dôchodok, ktorým by si mohol dovoliť ubytovanie v zariadení Resoty, ktoré si vybral. Po dobu 2 týždňov sme spolu zvládli absolvovať potrebné vyšetrenia, vybaviť doklady a podať žiadosť o dôchodok na Sociálnu poisťovňu. Po jej uplynutí bol pán schopný pohybu, preto začal využívať služby nocľahárne DePaul spolu so svojou manželkou, ktorá je plne mobilná, dokonca má vybavený dôchodok.

Po dohode s pracovníkmi spolupracujúcej organizácie DePaul sme si rozdelili nasledujúce kroky, ktoré sa budú riešiť v rámci návštev v našom dennom nízkoprahovom centre Domec a ktoré prevezme do rúk pracovníčka nocľahárne. Na riešení koordinovane pracujeme.



Gusto (52 rokov)        


S pánom Gustom spolupracujeme už dlhé roky. Dnes je schopný sa o seba postarať a zabezpečiť si živobytie. Dlhodobo prespával v ústraní v stane, ďaleko od ostatných ľudí bez domova, s ktorými zámerne neudržiaval kontakty. Dlhšiu dobu sa mu darilo vypomáhať na zbernom dvore, kde mu majiteľ prejavoval stále viac dôvery a zodpovednosti, z čoho sa pán Gusto právom tešil a my spolu s ním.

Zdravotné problémy však neobišli ani jeho, ochorenie tráviaceho traktu si už v minulosti vyžiadalo zavedenie trubice na umožnenie trávenia s prísnou diétou. Podmienkou tiež bolo pravidelné čistenie/menenie zavedenej sústavy, ktorú však neustále odkladal. Začiatkom roka bol stav alarmujúci, potravu nedokázal tráviť, opakovane zvracal, strácal silu a výkonnosť v práci. Napriek tomu však lekársku kontrolu a následnú operáciu odmietal.

Zintenzívnili sme návštevy pána Gusta, venovali sa motivácii, obavám, možným rizikám aj výhodám súčasného aj budúceho stavu, podporovali vzťah. Vyprofilovali sa tri hlavné oblasti – dosah na zdravotnú starostlivosť vzhľadom na dlh na poistení, ktorý pán Gusto má, uskladnenie stanu a majetku počas jeho pobytu v nemocnici a opatera psa na ktorom si veľmi zakladal. Definovaním kľúčových tém sme sa vedeli zamerať na možné riešenia. V krátkom čase sa nám podarilo zabezpečiť nástup pána Gusta do nemocnice aj starostlivosť pre psa, pričom sme ostali v kontakte počas celého pobytu v nemocnici.

Po návrate pán Gusto nastúpil do práce na inom zbernom dvore, kde mal možnosť ubytovania na vyššej úrovni, dodržiaval diétu, pracoval, napredoval. Vo výhľade má chatu, kde by spolu so svojím psom mohol žiť. 



Alica (56 rokov)


Pani Alica žila so svojím druhom vyše 15 rokov v stane. Mala viaceré zdravotné problémy, od detstva trpela inkontinenciou, v istých obdobiach prepadávala alkoholu a tiež mala veľmi slabý zrak, ktorý jej znemožňoval bezpečnú a samostatnú orientáciu v priestore, dlhodobo bola odkázaná na pomoc svojho druha.         

Tento rok sa pani Alice zdravotne veľmi priťažilo, počas našich večerných návštev komunikovala len zo stanu, nevychádzala, no znela veselo a družne, veľa spala a partner sa sťažoval na jej nechutenstvo k jedlu. S ohľadom na možné zdravotné problémy sme pani navštívili počas dňa, preverili jej stav, ktorý bol alarmujúci. Pani bola nesmierne vychudnutá a neschopná menšieho pohybu. Spojili sme sa s nemocnicou Milosrdných bratov, ktorá ju okamžite prijala na oddelenie a začala riešiť jej zdravotný stav na oddelení dlhodobo chorých.

Pani Alici bol uznaný 6.stupeň sociálnej odkázanosti, do času vybavenia stáleho pobytového zariadenia bola umiestnená v Útulku Matky Terezy a následne v zariadení na Mokrohájskej. Pani sa upravilo zdravie, nabrala na váhe, získala okuliare potrebných dioptrií a aj mobilitu. Ona aj jej druh však ťažko znášali odlúčenie, ktoré trvalo vyše 4 mesiacov. To bolo hlavným dôvodom, prečo posledné zariadenie dobrovoľne opustila po krátkej dobe. Neprešlo veľa času a pani Alici sa spolu s nízkou úrovňou bývania, zlých podmienok a užívania alkoholu stav opätovne zhoršil, začala strácať silu v nohách.

Tento krát sme komunikovali o dôvodoch a možnostiach pobytu v zariadení s pani Alicou aj jej partnerom, jeho podpora v tejto veci veľa znamenala. Motivačnými rozhovormi sme postupne rozpracovávali tému odlúčenia a potreby liečby. Výsledkom bolo, že sa obaja zhodli, že pani Alica nie je schopná zvládať život na ulici a obaja súhlasili s jej umiestením, ktoré sme následne začali zháňať spolu s vybavením potrebnej administratívy. Pre pani Alicu sa našlo miesto v zariadení Gomart, ktoré bolo ústretové voči jej situácií, výške dôchodku aj potrebe ostať s druhom v kontakte. Momentálne komunikujeme so zariadením, pani Alicou aj jej druhom. Snažíme nastaviť komunikáciu, spôsob fungovania, zabývanie sa pani Alici v zariadení a tak predchádzať nahromadenému stresu či prípadnej frustrácii, ktorá by mohla spôsobiť  jej ďalší odchod zo zariadenia.