program DOMEC

Ján

 

Pán Ján je starý mládenec, na ktorého by určite nik netipoval, že prespával v jednom z bratislavských parkov. Do nášho občianskeho združenia prišiel s prosbou riešenia predovšetkým exekučných záležitostí. Príjem starobného dôchodku nepokryl  klientove základné životné náklady ako sú strava či bývanie. Všetky dlhy nedokázal pán Ján platiť zo svojho nízkeho starobného dôchodku.

V rámci poradenského procesu sme s klientom začali riešiť osobný bankrot. Pri riešení tejto záležitosti bolo nutné k jednotlivým tlačivám pripraviť náležitosti ako sú zoznam exekúcii, pracovná história či celkové zhrnutie súčasnej situácie. Klient po celú dobu ochotne spolupracoval a maximálne participoval na riešení svojho problému. S klientom bol úspešne podaný osobný bankrot. Ďalšou plánovanou vecou, ktorú chcel pán Ján vo svojom živote zmeniť, bolo nájdenie teplého a bezpečného bývania. Klientovi sa úspešne podarilo nájsť ubytovanie, ale snažili sme sa nájsť dlhodobejšie riešenie. S pánom Jánom sme teda naplánovali a zrealizovali proces podania žiadosti o sociálny byt. Aj v tomto prípade klient aktívne spolupracoval a snažil sa zrealizovať sprostredkované informácie sám. Žiadosť bola úspešne podaná na podateľni. Samozrejme celý poradenský proces nespočíval len v plánovaní realizovaných administratívnych úkonov, ale aj v sociálnom poradenstve, kde sme sa snažili s klientom pracovať intenzívnejšie aj po sociálnej stránke. Na poradenských službách bola vytvorená uvoľnená atmosféra poskytujúca podporu, bezpečný priestor pre vyjadrenie obáv či prianí klienta a priestor na riešenie akýchkoľvek klientových tém.

V súčasnosti býva pán  Ján na ubytovni a má zabezpečený stabilný príjem. Aj napriek tomu,  že vo svojom živote nemá blízku osobu ktorá by mu pomáhala riešiť vzniknuté komplikácie, klientovi nechýba snaha a motivácia pracovať na zvýšení kvalít života a boj s problémami. 

 

Juraj

 

Pán Juraj navštevuje naše denné centrum už štvrtý rok. Má 62 rokov. V minulosti sme spoločne riešili predčasný starobný dôchodok, ktorý však bol z dôvodu nedosiahnutia výšky životného minima zamietnutý. To pre pána Juraja znamenalo ďalšie roky strávené na ulici, nakoľko nemá žiadny príjem. Tieto dva roky sa podpísali na zdravotnom stave pána Juraja. Pôsobením nepriaznivého počasia, zlou životosprávou, nedostatkom spánku a nedostatočnou funkciou žíl sa mu na nohách objavili vredy predkolenia. Nakoľko nemá nárok na zdravotnú starostlivosť z dôvodu dlhov na zdravotnej poisťovni, vyhľadal pomoc v našom dennom centre Domec. Pravidelne mu je poskytované zdravotné ošetrenie. V priebehu roka sa výrazne zlepšil jeho zdravotný stav aj z dôvodu pravidelného preväzu. Ochorenie bercový vred predkolenia a infekcia, pri nasadení vhodnej liečby sa pomerne dobre hojí. V rámci denného centra DOMEC má zabezpečené raňajky a sprchu, čím si zabezpečuje základné životné potreby. Ošetrenie a sociálne poradenstvo sú nadstavbové služby, prostredníctvom ktorých rieši svoj zdravotný stav a aktuálne podávame žiadosť o starobný dôchodok. Aj vďaka pravidelnému preväzu a poskytnutej správnej liečby sa pán Juraj rýchlo zotavuje. Najdôležitejšie je, aby čo najmenej času trávil na ulici. Aktuálne pán Juraj prespáva v nocľahárni, navštevuje naše denné centrum a aktívne riešime vybavovanie starobného dôchodku a stabilizujeme jeho zdravotný stav. 

 

Lenka

 

Pani Lenka je mladá žena, ktorá nás navštevuje už 3 roky. Pôsobí placho, kontakt s ňou sa nám nadväzuje ťažšie, zvyčajne reaguje „únikom“. K nám je však vždy milá a priateľská. Až po dvoch rokoch nastáva zlom. Pani Lenka sa odvážila využiť podporu poradcu a otvorila sa nám so svojimi obavami a túžbami. Hovorí najmä o tom, že by rada pracovala, chcela by ukázať, že aj v nej niečo je, živiť sa prácou, aj keď má obavy a strach, či niečo zvládne. Zároveň si uvedomuje svoju závislosť, ktorá ju sprevádza už niekoľko dlhých rokov a má za sebou aj pokusy, ako  ju zdolať. Závislosť sa v nemalej miere podpísala aj na  jej psychickom zdraví. Aktuálne tiež uvažuje nad tým, že by s ňou znovu zabojovala. 

Každým stretnutím sa viac blížime aj k reálnym krokom, až napokon s pani Lenkou navštevujeme centrum na liečbu drogových závislostí. Na stretnutia chodíme spoločne a postupne sa ich účastňuje sama, až sa dostávame k bodu, keď pani Lenku odprevádzame na dvojtýždňový liečebný pobyt. Medzitým jej túžba pracovať a ukázať sebe aj iným, že vie niečo robiť, pretrváva a okrem podpory v odbornom liečení závislosti pani Lenke zverujeme u nás aj drobné úlohy, ako sú rajóny, sanitárne dni, až nám napokon vypomáha s upratovaním priestorov. Spoločne zvládame tie lepšie aj horšie dni.

Snažíme sa akceptovať možnosti pani Lenky a klásť aj primerane nároky na jej výkon. Pani Lenka stále uvažuje o dlhodobej liečbe a keď bude vnímať, že je ten správny čas, sme pripravení opätovne ju podporiť.


Mirka

 

Pani Mirka má 41 rokov a prišla za nami s odhodlaním žiť svoj život inak. Po poradenských rozhovoroch vieme, že to znamenalo spojiť sa so svojimi deťmi, dokázať im, že sa zmenila, naozaj prestala užívať drogy a chce žiť bežný život. To, že to pani Mirka so zmenou myslí vážne, už vnímala pracovníčka spriaznenej organizácie, kam po prepustení z väzenia zamierila. Tam sa spolu pustili do zabezpečenia dávky v hmotnej núdzi a riešenia osobného bankrotu. Vedela, že musí mať príjem, ktorým preklenie ťažké obdobie, a že len ak sa zbaví dlhov, môže začať odznova. 

Využila sociálne poradenstvo, ktoré ju sprevádzalo procesom oddlženia. Boli to dôležitékroky na ceste k zmene, avšak ktoré jej nezabezpečili trvalé podmienky pre lepší život. Človek, ktorý sa pustí cestou oddlženia, získava veľkú šancu na nový začiatok, no zároveň záväzok viesť zodpovedný život, a teda bez akýchkoľvek dlhov. Potrebovala pravidelný príjem, aby sa mohla z prespávania v nocľahárni dostať aspoň k ubytovni. Avšak nájsť rýchlo prácu krátko po prepustení z väzenia a bez pracovných skúseností bolo priveľké sústo. 

A tak sa zapojila do integračného procesu v OZ VAGUS, ktorý má za cieľ krok za krokom získať prácu na trvalý pracovný pomer, stabilné a bezpečné miesto pre život. Nastúpila do pracovného programu. Mirka po počiatoč-ných zakopnutiach poctivo dodržiavala pracovný režim. Každý deň prišla načas do práce, plnila svoje denné úlohy a vyšla so svojím tímom do ulíc. Práca so sebou prinášala aj keď malý, no pravidelný príjem. Keďže sa Mirka rozhodla pre cestu oddlženia, tak to znamenalo aj zodpovedne pristupovať k finančným záväzkom a dbať o to, aby jej nevznikali žiadne ďalšie dlhy. Mirka začala uvažovať ekonomicky a spolu s poradkyňou plánovali financie, výdavky, príjmy a aj finančné rezervy, ktoré si mohla u poradkyne odkladať. 

Postupne začala viac a viac uvažovať nad riešením svojho zdravotného stavu, ktorý bol roky neriešený. U lekára ako dlžníčka na zdravotnom poistení nebola už niekoľko rokov, čo si vyžadovalo zabezpečiť úhradu zdravotného poistenia, nájsť zdravotnú dokumentáciu a po niekoľkých rokoch navštíviť opäť lekárku, aby mohla začať riešiť svoj zdravotný stav. 

Život na ulici sa zmenil aj vďaka dobrým vzťahom v osobnom živote, presťahovala sa do záhradkárskej chatky, ktorá je vlastne malým rodinným domčekom so záhradkou. Z Mirky sa tak stala gazdiná, ktorá pestuje svoju zeleninu a teší sa z domácich vajíčok. Nadviazala kontakt so svojimi deťmi a snaží sa im byť oporou. Mirka aktuálne nemá dlhy, je pracujúca mladá žena na trvalý pracovný pomer, ktorá si užíva spokojný partnerský život. Poradkyňu navštívi už len raz za mesiac, aby si z času na čas ujasnila vystavené otázky. 

Stále zriedkavejšie návštevy sú dobrým znamením pre každého poradcu, pretože vie, že klient je viac a viac sebestačný, že vzájomná spolupráca bola klientovi užitočná a zvláda každodenný život vo vlastnej réžii.

 

Eva


Pani Eva má 23 rokov a v dennom centre DOMEC je zaregistrovaná od roku 2014. Spočiatku využívala predovšetkým služby, ktoré napĺňajú základné potreby, ako sú strava, sprcha, ošatenie. Zároveň si nechávala posielať poštu na adresu centra. Štúdium na strednej škole po roku nechala a počas tohto obdobia spáchala niekoľko trestných činov, z ktorých bola obvinená. Pokúsila sa o odvolanie so žiadosťou o aktivačné práce, avšak odvolanie nebolo schválené a pani Eva strávila 6 mesiacov vo väzení. Po pobyte vo väzení si začala hľadať prácu. Pri hľadaní práce bola limitovaná niekoľkými dlhmi a exekúciami. Začiatkom roku 2018 požiadala na sociálnom poradenstve o pomoc pri riešení dlhov a dospeli sme k tomu, že osobný bankrot môže pomôcť pani Eve, aby mohla začať odznova. Žiadosť o osobný bankrot bola schválená. Pri návšteve lekára už nemusela riešiť dlh na zdravotnej poisťovni, čo bola pre pani Evu po rokoch nová skúsenosť. Po 6 rokoch opäť začala študovať a vyúča sa za kaderníč-ku. Momentálne pracuje na dohodu, je pred ukončením školy a zároveň si hľadá stabilnú prácu v kaderníctve.

 

Lukáš

 

Jeden z dôvodov prečo som sa rozhodla pre štúdium a profesiu sociálna práca,  nebolo len hlbšie vnímanie človeka ako individuality, ale aj možnosť poskytnúť a zamerať sa na silné stránky jedinca, ktorý zlyhal. Keď do dverí vošiel takmer dvojmetrový holohlavý mladý muž, vnútorne som spozornela a podvedome bola i obozretnejšia. Pri prvých slovách však pán Lukáš pôsobil veľmi slušne a spôsob jeho jednania bol veľmi príjemný. Počas prvého poradenstva som sa snažila zistiť dôvod a dĺžku jeho súčasnej sociálnej situácie. Klient mi porozprával svoj životný príbeh, ktorý sa nijakým spôsobom nelíšil od toho môjho. Býval s rodičmi, mal priateľku a študoval odbor, ktorý ho skutočne aj zaujímal. Pol roka bol dokonca aj na vysokej škole, no keď sa zamestnal, školu opustil. Pán Lukáš mal ukončenú strednú školu dopravnú a mal bohaté pracovné skúsenosti. Jednoducho bol človek, ktorý sa dokázal uživiť prácou ktorá ho bavila.

K životu však patria aj životné situácie, ktoré vníma každý jedinec individuálne a ich dopad môže byť z každého z nás individuálny. V iných prípadoch sa človek nevedome ocitne v bludnom kruhu, z ktorého už sám nedokáže vystúpiť. V prípade pána Lukáša sa stal týmto bludným kruhom alkoholizmus. Z dobrého príjmu a zábavy s priateľmi sa postupne rozvinul problém, ktorý zmenil celý klientov život. Prišiel o prácu, stratil priateľku a dokonca mal aj konflikt s rodinou. Klient je v súčasnej dobe však po absolvovaní úspešne zvládnutého protialkoholického liečenia. V súčasnosti abstinuje, no toto obdobie so sebou prinieslo aj následky v podobe nezamestnanosti a straty bývania. Cieľ ktorý si klient stanovil sám, bolo opätovné nájdenie práce a integrácia do pracovného života. S klientom sme naplánovali postupné kroky od vytvorenia životopisu, po reagovanie na pracovné inzeráty. Už pri tvorbe životopisu som bola milo prekvapená z pestrosti pracovných skúseností a klientových zručností. Netrvalo dlho a Lukáš sa dočkal odpovedí a pozvánok na pracovný pohovor. Jedného dňa mi pri pracovnom poradenstve s iným klientom vybehla pracovná ponuka, zodpovedajúca Lukášovým pracovným nárokom. Ponuku som uložila a pri najbližšom stretnutí s klientom som mu ju predložila. Lukáš tam zatelefonoval a už v ten deň mal absolvovať pracovný pohovor s ponukou trvalého pracovného pomeru. Dohodli sme sa, že sa mi ozve ohľadom úspešnosti pohovoru. Keď som sa na druhý deň vracala z obedňajšej prestávky, zahliadla som pána Lukáša ako odchádza z nášho zariadenia. Samozrejme klient  nie je povinný kontaktovať pracovníka ako pokračuje jeho osobná situácia, no v duchu som svojím spôsobom dúfala, že sa dočkám odpovede. Po príchode mi kolegyňa oznámila, že mi pán Lukáš nechal nasledovný odkaz: „Pracujem. Lukáš.“. Kvôli týmto trom slovám si počas pol hodinovej obednej prestávky odbehol z práce. Samozrejme práca s klientom nespočívala len v hľadaní práce, ale išlo predovšetkým o rozhovory, v ktorých klient spomínal a zároveň si pripomínal svoje silné stránky, ktoré boli a aj stále sú súčasťou jeho osobnosti. Ďalším pevným pilierom klientovho odhodlania bola aj veľká miera pomoci zo strany blízkych – najmä brat a rodičia, ktorí ho na niektoré pohovory aj zaviezli či ho jednoducho vypočuli. Klient sa mal nasťahovať k rodičom. V súčasnosti pracuje a pevne verím, že jeho postupná integrácia bude čoraz väčšia a pán Lukáš bude opäť spokojný so svojím životom. 

 

Damián


Pán, dlhoročný poberateľ invalidného dôchodku vo výške 215 €, teda o niečo viac ako životné minimum. Vzhľadom na výšku príjmu nie je možné umiestnenie v domove sociálnych služieb. Jednou z alternatív bolo podanie žiadosti o nájomný byt v mieste svojho trvalého pobytu. Táto žiadosť mu však bola zamietnutá z dôvodu nízkeho príjmu. Svoj zdravotný stav udržuje pomocou množstva liekov, ktoré užíva pravidelne. Prespáva každú noc v nočných vlakoch. Pán Damián nemá možnosť bývania, ale snaží sa zo všetkých síl zo svojho príjmu zabezpečiť všetky potrebné lieky a kvalitnejšiu stravu. Denné centrum navštevuje pravidelne, pretože si u nás rezervoval skrinku, kde si odkladá všetky lieky a osobné veci, nakoľko na ulici je vysoké riziko okradnutia. Zároveň pravidelne navštevuje ošetrovňu, kde si pravidelne kontroluje tlak, pretože má s ním veľké zdravotné problémy. Prostredníctvom nášho denného centra dokážeme ľuďom bez domova vytvoriť možnosť a priestor pre udržiavanie zdravotného stavu a možnosti oddýchnuť si, odložiť si svoje osobné veci, o ktoré by na ulici pravdepodobne prišiel. 

 

Marek

 

Pán Marek sa narodil v roku 1977, s trvalým pobytom v Bratislave. Posledné roky strávil na ulici. Okrem závislosti od alkoholu, ktorá sa vážne podpisuje pod jeho zdravotný stav, ktorý si vyžadoval pravidelné odborné ošetrenie, bol taktiež trestaný. Občasne je v kontakte so svojimi súrodencami a prespáva vo výklenku medzi schodmi. 

S pánom Marekom sme sa spoznali v lete. Pre hlbokú ranu na predkolení a sťaženú mobilitu sme sa dohodli s klientom na asistencii do nemocnice, kde by sa na neho vedel pozrieť odborník, ktorý by zvážil, aká liečba by viedla k zlepšeniu (rana siahala až po kosť, bola plná červov, ošetrenie priamo na mieste nebolo možné). Za nás sme vedeli ponúknuť podporu počas návštevy leká-ra a odvoz do ambulancie. Úlohou pána Mareka bolo odhodlať sa čeliť názoru lekára (obával sa správy, že je nutná amputácia končatiny) a prejsť od lavičky k autu.

Túto ponuku zvažoval dlho, nakoľko obava zo straty končatiny bola silná a zároveň ho desila predstava života na vozíku. Taktiež zápasil so svojou silnou závislosťou od alkoholu, keďže na vyšetrenie musel prísť bez jeho konzumácie. Návštevy pána Mareka boli preto zamerané na hľadanie jeho motivácie riešiť svoj zdravotný stav a zvažovanie rizík súčasného správania. Postupom času sa však rozhodol vzniknutú situáciu riešiť a rozhodol sa za našej asistencie navštíviť denné centrum Domec, kam bol lekár ochotný dôjsť. Po absolvovaní osobnej hygieny a našej asistencie s ošetrením zranení ho lekár odporučil k chirurgovi. Aj toto vyšetrenie sme absolovovali spoločne s pánom Marekom. Chirurg odporučil amputáciu končatiny a zároveň povedal, že je potrebné pravidelné ošetrovanie a prísna abstinencia vzhľadom na cievne ochorenie.

Podarilo sa vybaviť aj miesto v útulku, v ktorom by sa Marek vedel doliečiť, mať pravidelnú zdravotnú starostlivosť a potrebný oddych na zotavenie. Podmienkou bola abstinencia. Pán nástup odmietol, rozhodol sa zostať vonku a na ošetrenie dochádzať. Keďže ošetrenie muselo prebiehať v sterilnom prostredí s možnosťou sprchy, bolo potrebné pána Mareka napojiť na služby zariadení, ktoré poskytujú ošetrenie a hygienu, čo by pre neho znamenalo návštevu daného zariadenia 3-krát do týždňa. Jeho motivácia riešiť svoj zdravotný stav však bola veľmi malá, a to aj napriek povzbudzujúcim slovám chirurga o možnom doliečení rany na nohe. Pri každej návšteve sme hľadali možnosti, ktoré by pánovi pomohli, ale zá-roveň nechali na neho určitú zodpovednosť za riešenie svojho zdravotného stavu. V nepravidelných intervaloch párkrát využil službu ošetrovne denného centra, avšak to nestačilo k tomu, aby svoj stav zoptimalizoval. 

Pre riešenie jeho situácie bolo potrebné obmedziť alkohol, čo pán Marek nedokázal. Taktiež odmietol možnosť riešiť závislosť so svojou psychiatričkou či návštevou ambulancie Centra pre liečbu drogovo závislých. 

Neriešenie zdravotného stavu sa stalo pre pána Mareka osudným, zomrel krátko po prevoze do nemocnice sanitkou, ktorú mu privolala náhodná okoloidúca pár dní po našej poslednej návšteve. 

 

Zdena


Pani Zdenu  sme spoznali pred 3 rokmi prostredníctvom programu Streetwork v maringotke v záhradkárskej oblasti Bratislavy, kde býva už niekoľko rokov.
Pani Zdena bola zo začiatku veľmi ostýchavá a nedôverčivá. Neskôr sa nám zdôverila, že jej býva v chatke často zima a nemá si ako prikúriť, spáva na starom matraci a bojí sa o svoje zdravie, keďže si často krát nedokáže zabezpečiť svoje základné potreby ako sú teplo, strava a hygiena.
Ponúkli sme jej možnosť prísť ku nám do denného centra, kde sa môže bezplatne naraňajkovať a zabezpečiť osobnú hygienu. Neskôr začala pani Zdena využívať aj služby sociálneho poradenstva, kde sa snažila riešiť svoju súčasnú situáciu. V rámci integračného programu sme jej ponúkli možnosť práce na upratovacom programe cez Magistrát hl. mesta, ktorej sa potešila a videla možnosť ako si našetriť na kachle, ktorými by si mohla v maringotke kúriť. S pani Zdenou bol nastavený plán vyplácania a dohoda o odkladaní a šetrení finančných prostriedkov na prvotný cieľ akými boli kachle. Práca na upratovacom programe prebiehala takmer počas celého roku a pani Zdena si dokázala našetriť postupne na kachle, kúpila si posteľ a dokázala zaobstarať pre seba pravidelnú stravu. V rámci integrácie a upratovacieho programu sa zúčastnila rôznych vzdelávaní, ktoré sa konali pravidelne v Domci a boli zamerané na témy: práca v kolektíve, nácvik pracovných pohovorov, práca na počítači a iné.
Postupne sme s pani Zdenou prostredníctvom sociálnych asistencií vybavili osobné doklady, ktoré boli pre ňu v tom období nedosiahnuteľné, nakoľko si nevedela zabezpečiť cestu na políciu do miesta trvalého bydliska. Začali sme spoločne riešiť jej zdravotný stav a pravidelne navštevovať lekára.
Popri práci na upratovacom programe, nám zároveň pomáhala aj v dennom centre, kde umývala riady a dlážku, keď bolo treba. Po dobrých pracovných skúsenostiach sme pani Zdene cez integračný program ponúkli prácu v kaviarni, kde pracuje dodnes. Svoju prácu si plní svedomito a mnohokrát pomôže aj nad rámec jej pracovnej náplne. V rámci integrácie spolupracujeme s pani Zdenou aj naďalej. Prostredníctvom sociálneho poradenstva sme s ňou nastavili plán oddlžovania a postupného splácania exekúcii, ako sú napríklad dlhy na zdravotnom poistení.


Zoltán


Zoltán bol v januári roku 2016 vybraný ako jeden z možných nových zamestnancov našej kaviarne Dobre&Dobré. Počas troch mesiacov sa pripravoval na prácu v kaviarni pod vedením skúsených sociálnych poradcov. Zároveň OZ Vagus ponúklo Zoltánovi preplatenie ubytovne na celé toto prípravné obdobie. Avšak Zoltán napokon na prácu čašníka vybraný nebol. Vedeli sme mu však ponúknuť inú alternatívu, ktorú rád prijal. Zoltán začal v rámci programu pomáhať pri okrášľovaní a čistení mesta Bratislavy. Ubytovňu si zo zárobku síce zaplatiť nedokázal (prespával v nocľahárni), ale zaobstaral si nový dotykový telefón a mohol si zadovážiť také jedlo, na aké mal práve chuť. Zároveň si vybavil dávky v hmotnej núdzi a Zoltánov mesačný príjem bol okolo 230 Eur. Začal sa stretávať s dcérami a vnúčatami. Mohol im kúpiť rôzne drobnosti. Avšak viac peňazí niekedy znamenalo aj väčšie množstvo skonzumovaného alkoholu, čo sa odzrkadlilo aj na zhoršenom zdravotnom stave a problémoch v práci. Zoltán býval podráždený a začal mať čoraz častejšie depresívne nálady. Pomyslel aj na samovraždu. Často sa cítil sám, nemal sa s kým porozprávať. Dohodli sme sa teda, že sa raz do týždňa bude stretávať so sociálnou pracovníčkou, ktorá sa s ním bude rozprávať o jeho starostiach.
V máji 2016 si Zoltán začal vybavovať predčasný dôchodok. Na jeseň začal pracovať (v rámci poberania dávok v hmotnej núdzi) ako pomocník školníka v neďalekej škole. Počas určenej lehoty však Zoltán nestihol odpracovať všetky určené hodiny a dávky v hmotnej núdzi mu zastavili. Spoliehal sa na to, že onedlho mu priznajú dôchodok, takže straty pravidelného príjmu sa neobával. V decembri 2016 sa však Zoltán dozvedel, že predčasný  dôchodok mu nebol schválený, pretože nespĺňal niektoré nároky. Zároveň skončil aj program na upratovanie mesta. Zoltán zostal zrazu bez príjmu. Nebol smutný a nevzdával sa. Hľadal iný spôsob ako si udržať trvalý príjem, na ktorý si už za ten čas zvykol. Hľadal brigády, kde sa len dalo. Netrvalo dlho a Zoltán si našiel trvalé zamestnanie. Momentálne pracuje ako pomocný pracovník v jednom bratislavskom nákupnom centre. Zoltán znovu býva na ubytovni, na ktorú mu prispieva aj jeho zamestnávateľ. 


Kamil


S Kamilom sme začali pracovať na začiatku roka 2014. Pravidelne chodieval do Domca – denného nízkoprahového centra pre ľudí bez domova. Využíval služby sociálneho poradenstva, kde mu sociálne poradkyne pomáhali predovšetkým s hľadaním zamestnania. Reagovali sme na rôzne pracovné ponuky. Kamil bol pozvaný na osobný pohovor iba raz a to na pozíciu asistenta predaja. Kamil prijatý nebol. Zároveň si Kamil začal vybavovať dávku v hmotnej núdzi. V júni 2014 mu prišlo rozhodnutie, že mu dávku v hmotnej núdzi zamietajú, pretože sa zistilo, že je vlastníkom pozemkov. Spoločne s Kamilom sme napísali odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Kamilovi dávku nakoniec priznali. 
Kamil má bércový vred na ľavom podkolení. Pravidelne navštevuje ošetrovňu Domca. Na jar 2014 sme Kamila vybrali do integračného procesu, v rámci ktorého sme ho pripravovali na samostatné bývanie v ubytovni a prácu v kaviarni. Na Kamilovej integrácii sa podieľali sociálne poradkyne, psychologička a terapeutka, ktorých úlohou bolo zlepšovanie Kamilových sociálnych zručností. Zamerali sa predovšetkým na zlepšenie fungovania v interakcii s inými jedincami v rámci pracovného ale aj osobného života. Na pravidelných spoločných stretnutiach s Kamilom realizovali tréningy efektívnej komunikácie, ktoré boli potrebné na zlepšenie komunikácie so svojim okolím. Na týchto tréningoch sme oživovali schopnosť primeranou formou vyjadrovať svoje pocity, názory alebo uplatňovať svoje potreby. V rámci prípravy na nové zamestnanie sme Kamila učili konštruktívne riešiť problémy, pričom na niektoré problematické situácie sme použili techniku modelovania. Kamil absolvoval taktiež viacero školení zameraných na získanie čašníckych zručností. Kamil mal viacero nevhodných návykov, ktoré sa ukázali problémové už na začiatku bývania na ubytovni. Týkali sa predovšetkým hygienických a stravovacích návykov. Postupne sme začali pracovať na ich odstraňovaní. 
Napriek všetkej snahe, musel Kamil po 3 mesiacoch ubytovňu opustiť z dôvodu nedodržiavania dostatočnej hygieny. Pomohli sme Kamilovi nájsť inú ubytovňu, ale bolo potrebné venovať väčšiu pozornosť dodržiavaniu hygieny. Sociálne poradkyne často využívali motivačné rozhovory, ktorých cieľom bolo podnietiť snahu o zlepšenie Kamilovej situácie. Spoločne s Kamilom sme hľadali silné stránky, ktoré sme posilňovali a podporovali Kamila k pozitívnej zmene. 
Od septembra 2014 pracoval Kamil ako čašník v kaviarni. K práci pristupoval zodpovedne a svoje pracovné povinnosti si plnil veľmi svedomito. Snažíme sa o zadefinovanie životných cieľov a hľadáme možnosti ich realizácie. Taktiež neustále pracujeme na zlepšovaní komunikačných zručností.



Eduard


S Eduardom sme sa zoznámili na výdajoch stravy, ktoré bývali v rámci STREETWORKU na Račianskom mýte. Eduard nikdy nebol hanblivý, vždy sa k nám družne pridal v rozhovore a rozprával o svojom živote. Dlhé roky pracoval pre zahraničnú automobilovú firmu s pobočkou v Nemecku a mal nadpriemerný finančný príjem. Doma mal manželku a dve deti, ktoré vzorne živil. Po nejakom čase pán Eduard zistil, že ho žena podvádza a tak zo spoločného bytu odišiel. Po ďalšom neúspešnom vzťahu, počas ktorého ho partnerka obrala aj o posledné peniaze čo mal, skončil na ulici. Nejakú dobu býval v garáži a živil sa občasnými brigádami.
Keď sme sa s pánom Eduardom stretli, veľa pil a plakal, nad minulosťou a všetkým zlým, čo ho stretlo. Nemal silu konštruktívne premýšľať o živote, či plánovať budúcnosť. Nemal vôľu zmeniť svoju situáciu, aj keď o tom často v opitosti vravel. Nemal kde bývať, nemal kde pracovať, len pil. Nikdy však nevyužil podaný prst. Nevedel ako ďalej.
Keď sa otvorilo denné nízkoprahové centrum Domec, začali sme sa s Eduardom stretávať častejšie. Vnímal naše centrum ako miesto, kde sa cítil bezpečne a prijatý, zistil, že má v nás oporu. Vybavili sme dávky v hmotnej núdzi, z ktorých si každý mesiac kupoval električenku a niečo malé na jedenie. Postupom času sa menil aj jeho vzťah k alkoholu. Vtedy sme spoznali Eduarda, ktorý vedel aj nepiť.
Tu sa vytvoril priestor a hlavne príležitosť pre zmenu o ktorej aj sám Eduard vyše roka hovoril, no nikdy ju nezačal reálne riešiť. Eduard začal pracovať cez upratovací program, ktorý sme realizovali v spolupráci a z prostriedkov mesta Bratislava. Eduard pracoval každý deň, bol vždy dochvíľny a zodpovedný. Vidina krajšej budúcnosti a hlavne zimy strávenej na ubytovni a v teple ho motivovala byť v práci vzorom pre ostatných a dodržiavať pravidlá. Zarobené peniaze si u nás v plnej výške odkladal a šetril si tak na ubytovňu, ktorou chcel nahradiť lavičku, na ktorej spával.
Mimo bývania sme riešili s Eduardom aj jeho zdravotný stav, keďže sa mu ozvalo staré zranenie, pruh. Bolo treba vybaviť akútne operáciu a všetky predoperačné vyšetrenia. Eduard nemal dobrú skúsenosť s lekármi a všetkého s nimi spojeného sa bál. Celý proces sme spolu zvládli a všetko prebehlo hladko. Dohodli sme termín operácie.
Momentálne je Eduardova situácia neporovnateľná s tou, ktorá bola pred rokom. Stále sú problémy, ktoré musíme spoločne prekonávať, ale Eduard už vie, že na ne nie je sám a že má schopnosť ich zvládnuť. Tohto času býva v skromnej ubytovni, kde môže zotrvať celú zimu a potom ešte niekoľko mesiacov a následne máme v pláne riešiť predčasný dôchodok a podať žiadosť o nájomný byt, kde by Eduard konečne a znova našiel ten Domov, o ktorom stále rozpráva.


Júlia


Júlia svojich biologických rodičov nepozná. Vyrastala v adoptívnej rodine, do ktorej sa dostala, keď mala 3 roky. S adoptívnymi rodičmi mala dobrý vzťah, i keď teraz má s nimi už len minimálny kontakt. Po skončení základnej školy začala Júlia študovať na SŠ hotelových služieb a obchodu. Škola ju veľmi bavila, mala dobré výsledky. Brigádovala v banke, kde chcela neskôr pracovať. 
Počas štúdia otehotnela a preto zo školy v 3. ročníku odišla. Školu nikdy nedokončila. Jej syna zverili do náhradnej starostlivosti jej adoptívnej matky. Júlia túto situáciu veľmi ťažko znášala, odišla z domácnosti adoptívnej rodiny a začala žiť na ulici. Psychicky nevedela uniesť veľký tlak, trpela depresiami a preto bola hospitalizovaná v nemocnici na psychiatrickom oddelení, kde sa liečila 6 týždňov. Potom sa vrátila späť na ulicu. Prespávala zväčša v nocľahárňach. Mala príležitostné brigády. Keď nemala, žobrala pred kostolom. Spoznala jedného muža, za ktorého sa vydala. Chvíľu spolu bývali u jeho známych, ale napokon odtiaľ museli odísť. 
Na jar 2014 prišli do Bratislavy. Navštevovali centrá a charity pre ľudí bez domova. Spávali v nocľahárni, v teplejších mesiacoch v stane pri jazere. V tomto období začala Júlia využívať aj služby Denného centra a integračného programu Domec. V roku 2014 Júlia so svojím manželom otehotnela. Keď bola v piatom mesiaci tehotenstva, rozišli sa. Obaja podali žiadosť o rozvod. Júlia bola rozhodnutá postaviť sa na vlastné nohy a postarať sa o svoje očakávané dieťa. 
Začala spolupracovať s organizáciou Unicef, ktorá jej pomáhala vytvárať podmienky na to, aby sa dokázala postarať o svoje dieťa. Júlia sa od r. 2014 pravidelne zúčastňovala Terra arte. Pod vedením režiséra, pána Smolíka, nacvičili spolu s ďalšími ľuďmi bez domova divadelnú hru, s ktorou vystupovali v divadlách na Slovensku. Pán Smolík sa rozhodol pomôcť tehotnej Júlii. Niekoľko mesiacov platil Júlii ubytovňu. 
Na jar 2015 sa Júlia predčasne narodila dcéra Klára. Kvôli nevyhovujúcim bytovým podmienkam a nedostatočným finančným prostriedkom, musela Júlia nechať dcéru v nemocnici. Túto situáciu Júlia veľmi zle znášala, mala psychické problémy spojené s príjmom potravy. Denne navštevovala DOMEC a sociálne pracovníčky sa jej snažili poskytnúť pomoc a podporu. Po pár mesiacoch sa Júlia cítila lepšie a bola rozhodnutá získať svoju dcéru Kláru do svojej osobnej starostlivosti. Ponúkli sme Júlii možnosť dovzdelávať sa prostredníctvom kurzu financovaného grantovým programom SPP Opora. Júlii sa táto príležitosť veľmi páčila a bola nadšená z nových príležitostí a možnosti zlepšiť svoju aktuálnu situáciu. Júlia absolvovala viacero kurzov na získanie kvalifikácie a zlepšenie schopností v oblasti gastronómie. Za pomoci známeho priateľa si našla prácu čašníčky v reštauračnom zariadení, kde doteraz pracuje. Momentálne žije s novým partnerom a snažia sa získať malú Kláru do vlastnej starostlivosti.